Štýly brušného tanca :

Egyptský, Turecký a Libanonský 

 

Súhrnný termín ,,brušný tanec´´ v krajinách Stredného východu neexistuje. Tento termín môže označovať tanečný štýl rask beledi , ktorý sa tancuje v dlhých šatách so šatkou uviazanou okolo pása. Alebo môže označovať orientálny tanec, ktorý je spojením egyptského štýlu beledi a perských, tureckých či dokonca indických vplyvov.

 

Brušné tanečnice pôvodne nenosili exkluzívne kostýmy ako dnes. Tancovali v obyčajných šatách, len cez boky si uviazali šatku. Po vzore Hollywoodu egyptský filmový tvorcovia okorenili svoje filmy leskom (flitre), cinkaním (peniažky) a nahými telami (odhalené brušká a priesvitné sukne). Podľa choreografií Busbyho Berkeleya zostavovali zložité tanečné scény. Pôvodná obľúbená ľudová hudba vstúpila do svojho ,,zlatého veku´´ a zo zakladateľov, ku ktorým patrili napríklad herec a spevák Farid El Atrache a Mohamed Abdul Wahab, ktorý prvýkrát do hudby pridal západné prvky, sa stali hviezdy.

 

Egypt je celkom jasne veľmocou v oblasti brušných tancov – ale kam zaradiť Turecko?  V Turecku zohrali hlavnú úlohu pri rozvoji brušných tancov Rómovia (Cigáni). Rómovia prichádzali z Indie a na svojich cestách predvádzali a upravovali tanečné a hudobné štýly všetkých krajín, ktorými prešli. Rómsky geniálny hudobníci, ktorý sa nikdy nepodriadovali žiadnym pravidlám neustále menili zvuk tureckej hudby, prispôsobovali si klasické štýly osmanskej ríše a tradičné turecké ľudové rytmy. Rómske ženy vniesli do brušných tancov svoje dlhé sukne, skoky, otočky svoj, zemitý šarm.

Tak vznikol turecko - rómsky štýl.

 

 

Takisto Libanon ovplyvnil štýl brušných tancov. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bola veľmi populárna tanečnica Nadia Gamal, ktorá mala svoj osobitný rýchly ženský štýl tanca. Libanon – krajina snobského nočného života a vynikajúcej kuchyne – sa rýchlo stal propagátorom brušných tancov. Bohužiaľ vypukla občianska vojna a rozvoj všetkého umenia sa zastavil. V posledných desiatich rokoch však libanonská hudba a tanec znovu ožívajú. Tanečnice sú štíhlejšie, blížia sa skôr západnému ideálu krásy. Tancujú v topánkach na vysokých opätkoch a brušný tanec obohacujú vlastnými kreáciami a jazzovými prvkami – spájajú v ňom egyptské, turecké a americké vplyvy.  

 

   New Age a ,,americký kmeňový tanec´´

 

Brušný tanec je nákazlivé umenie, ktoré sa veľmi rýchlo šíri. Venujú sa mu ženy z celého sveta a behom dlhých rokov sa vyvinul do nových foriem. Jedna z takých foriem je súčasťou hnutia New Age a býva často nazývaná ,,tanec bohyne´´. Pomalé pohyby brušného tanca spolu s pohybmi závoja výborne doplňujú meditatívnu hudbu New Age a mnoho žien v Amerike si na tomto štýle vybudovalo svoju kariéru. Ďalšou novou formou je úplne odlišný štýl nazývaný,,americký kmeňový tanec´´. Sústreduje sa predovšetkým na exotickú stránku tanca,rovnako ako maliari Orientu v osemdesiatich rokoch devätnásteho storočia, a jeho tvorcovia väčšinou žiadnu krajinu Stredného východu nenavštívili. ,,Americký kmeňový tanec´´ vytvorila v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v San Francisku americká tanečnica Jamila Salimpour.

Jamila bola priekopníčkou brušných tancov na západnom pobreží Spojených štátov. Venovala sa štúdiu tanca, hudby a spôsobu obliekania v krajinách Stredného východu a severnej Afriky, napísala niekoľko kníh a článkov, zaviedla a pomenovala mnoho tanečných krokov, ktorých názvy sa dodnes používajú. Neskôr založila tanečnú školu, bola majiteľkou nočného klubu a viedla tanečnú skupinu Bal Anat. 

 

 

Saidi

Štýl saidi pochádza z juhovýchodnej časti egypta, z oblasti zvanej Saidi.  Saidi je tanec velmi živý, hravý, až laškovný, v  4/4 rytmu. Zároveň je to štýl zemitý, a preto sa v ňom používajú rôzne poskoky. Tancuje sa s jednou alebo dvomi paličkami, pôvodne vyrábanými z bambusu.

Rozlišujeme dva druhy saidi: Raks Assaya a Tahtib. Tahtib tancujú dvaja muži napodobňujúci umenie boja so zbraňou. Raks Assaya môžu tancovať ako muži, tak aj ženy.  Ženy mávajú paličky na jednom konci zahnuté a využívajú sa rôzne náročné prvky, ako je točenie v ruke či točenie celého tela s paličkou položenou na hlave. V jednej ruke sa palička drží na jej nezahnutom konci. Saidi je ale možné tancovať aj bez paličky.

Ženská forma saidi je jemnejšia a hravejšia, čiastočne imitujúca Tahtib, co sa prejavuje aj v jemnom búchaní paličkou o zem.

Na saidi nosia tanečnice dlhé beledi šaty, ktoré môžu byť doplnené o šatku cez boky či šatku na hlave. Tancuje sa naboso alebo v mäkkých tanečných piškotách.

 

 

                     Balady

(taktiež beledi alebo beladi) Baladi je folklórny, zemitý tanec v 4/4 rytmu. Štýl baladi je veľmi podobný saidi, aj čo se týka druhu hudby. Je hravý a živý, ale netancuje sa s paličkou.

Kostým tvoria len beledi šaty, ktoré bývajú vyrobené z prírodných materiálov, čo im dodáva folklórny vzhľad. Môžu byť ale aj z lesklých a trblietavých materiálov. Také šaty sú potom vhodnejšie aj pre rôzne kabaretné vystúpenia.

Egyptský Raqs sharqi

 Slová raqs sharqi znamenajú v arabčine tanec východu. Jedná sa o štýl kabaretný, ktorý má pôvod v Egypte. Pri tomto štýle tanca je velmi dôležité splynúť s hudbou a dávať najavo pocity, ktoré v tanečnici hudba vyvoláva.  Najobľúbenejšie raqs sharqi tanečnice sú tie, které dokážu cez mimiku najlepšie vyjadriť svoje emócie, a to aj napriek tomu, že ich pohyby sú inak jednoduché. Podobu súčastného egyptského tanca ovplyvnili Samia Gamal, Tahiya Karioka a Naima Akef – tanečnice a herečky za zlatej éry egyptskej kinematografie. Medzi rokmi 1960-1980 sa objavili nové tanečné hviezdy – Sohair Zaki, Fifi Abdou, a Nagwa Fouad, ktoré sú populárne aj dnes. Aj napriek tomu, že základné pohyby zostávajú u raqs sharqi rovnaké, tanec sa postupne vyvíja. Dnes sa môžme v raqs sharqi stretnúť aj s baletnými prvkami, ktoré do tohto štýlu tanca vniesla Mahmoud Reda. Pri vstupe na scénu používajú tanečnice často závoj, ktorý po chvíli odhadzujú. Súčasťou predstavenia býva aj bubnové sólo, kedy tanečnica tancuje len pri doprovode bubienkov. Najdôležitejšími prvkami sú rôzne shimmi, akcenty a mimika. Táto časť je veľmi svižná, zábavná a v publiku máva búrlivý ohlas.  Celkové predstavenie trvá oproti iným štýlom pomerne dlho. Pôvodne mávali jednotlivé skladby aj 30 minut.  Kostým na raqs sharqi je farebný a veľmi bohato zdobený. Jeho súčasťou je podprsenka, dhá sukňa s rozparkami alebo bez a zdobený pás na boky. Najrôznejšie strapce, peniažky či korálkové retiazky dávajú vyniknúť shimmi pohybom a akcentom. Tanečnice často nosia topánky na opätku.

Khaleegy

Je tanečný a hudobný štýl z oblasti Perského zálivu.

Khaleegy využíva špecifické rytmy súhrnne označované ako saudi (nezamente si so saidi). Jedná sa o 2/4 rytmus.

Khaleegy je rýchly skupinový tanec, ktorý tancujú len ženy pre ženy.

Niekedy sa mu hovorí aj tanec vlasov, pretože práve vlasy hrajú v tomto štýle veľkú úlohu.

Nosia sa rozpustené a pri tanci sa s nimi rôzne pohadzuje zo strany na stranu, alebo sa hlavou opisujú krúžky a osmičky.

Kostým na khaleegy sa nazýva Thobe Al Nashaar a je to vlastne dlhá volná tunika.

Tá sa pri tanci rôzne pridržiava a nadvihuje, voľnými rukávmi sa taktiež zakrýva hlava.

Pozornost je zameraná na nohy, paže a vlasy.

 

 

 

Zdroj Wikipedia