Dejiny brušného tanca
Aby sme brušnému tancu dobre porozumeli, musíme sa najprv zamyslieť nad jeho pravdepodobným pôvodom.
O mieste a dobe vzniku brušného tanca síce neprevažuje jednoznačná zhoda, viac-menej prehľad mýtov o jeho pôvode naznačuje, že ženy si vymýšľali vlastné príbehy, a hľadali tak inšpiráciu k prevedeniu tejto starobylej formy umenia.
Podľa historikov tanca vznikol brušný tanec v staroveku ako rituálny tanec uľahčujúci pôrod. V tej dobe neexistovali nemocnice ani lieky tíšiace bolesť, ženy museli rodiť prirodzeným spôsobom a tak sa samozrejme snažili si pôrodné bolesti uľahčiť. Napríklad rituálnym tancom, ktorý spevňoval brušné svalstvo, čo prispievalo k ľahšiemu pôrodu. Väčšina pohybov pri brušnom tanci sa sústredí do oblasti brucha a panvy.
Názov brušný tanec – v angličtine belly dance – pochádza z arabského slova beledi – ľudský. Termín beledi označuje hudbu, tanec a kostýmy nemá nič spoločné s anatómiou. Už od svojich začiatkov bol tanec beledi tancom ženského vyjadrovania, bol tancovaný ženami a mimo mužských pohľadov.
Muži boli priťahovaný brušným tancom nielen pre prirodzenú a nepotlačovanú zmyselnosť, ale tiež vdaka tajomstvu, ktoré ženy zahaľovalo.
Mužom nebol dovolený prístup do ženských štvrtí a na ženské oslavy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou brušný tanec bol a stále je.
Brušný tanec má bohatú mytologickú minulosť, z ktorej môžu tanečnice čerpať energiu, vášeň a inšpiráciu. Jeden z mnohých mýtov napríklad spojuje vznik, vývoj a rozšírenie brušného tanca s migráciou Rómov z Indického polostrova v 11. storočí. Títo nomádi tiahli Európou, Aziou a Stredným východom a cestou odovzdávali svoj tanečný štýl kultúrnym tradíciám tých spoločenstiev, s ktorými sa stretávali. Tam, kde spoločnosť oddeľovala pohlavia, vznikali nezávisle na sebe iné tance mužov a iné žien a tiež sa oddelene tancovali.
Bohyne tanečnice:
Ištar, Artemis, Afrodita
Staroveký Egypťania verili, že tancom ich obdarili bohyne Hathor a Isis, preto sa na tieto bohyne obracali a prosili ich o plodnosť práve svojím tancom.
Ďalšie príbehy o pôvode brušného tanca ho uvádzajú do súvislosti so sumerskými a egyptskými bohyňami a ich uctievaním a tak aj s bohyňami Isis a Ištar.
V rôznych komunitách mala Ištar rôzne mená a bola obdarená rôznymi schopnosťami, vo všetkých však bola nepochybne bohyňou Matkou.
Kult tejto bohyne sa rýchlo rozšíril po celom území dnešného Stredného východu. Je tiež možné, že v Sakkare objavené pieskovcové reliéfy zobrazujú tanec uctievajúci práve bohyňu Ištar, ktorá mala mnoho podôb a mnoho schopností. Bola známa ako bohyňa plodnosti ale tiež ako bohyňa vojny.
Niektorý historici sa dokonca domnievajú, že jej socha bola prinesená na dvor egyptského faraóna Amenhotepa III., aby ho vyliečila.
Ked´ tancujete ako Ištar, splývate s jej posilňujúcim odkazom.
Duch Ištar ovládne váš tanec, pocítite jeho závan a prítomnosť.
Spojenie bohyne tanca a plodnosti ktoré predstavovalo kultúru Mezopotámie, sa rozšírilo aj do gréckej a rímskej antickej kultúry prostredníctvom bohyne Artemis a Afrodity.
Grécka Artemis je známejšia ako panenská bohyňa lovu.
Ale pod menami Korda a Hegemone bola tiež bohyňou dievčenského tanca a spevu. Ako panenská bohyňa predstavuje dievčenskú časť života ženy, obdobie pred sexualitou, plodnosťou a materstvom.
Ak použije tanečnica ako inšpiráciu pre tanec archetyp Artemis, podobne ako u Ištar vyjadruje svoju dokonalosť a vyrovnanosť.
Bohyňa Afrodita, známa ako grécka bohyňa lásky, má tiež korene na starovekom stredovýchode, naväzuje na sýrsku bohyňu Matku Astarte/Ascheru.
Afrodita ako matka antických Rimanov porodila Aenea, mýtického zakladateľa Ríma. Rimania ju nazývali Venuša a pod týmto menom sa stala matkou Benátčanov (Venus - Venezia). Nazývali ju tiež Mari, Marina a Stella Maris a všetky tieto mená naznačujú jej moc nad morom.
Pokiaľ si ako inšpiráciu na tancovanie zvolíte archetyp Afrodity, pripojíte sa k oslave sexuality, ktorú Afrodita predstavuje oveľa zjavnejšie než Ištar a Artemis. Ak budete tancovať s Afroditou, váš tanec sa možno stane oveľa zmyselnejším.
